Diese Seite drucken

BÓŽE SŁOWO

Rozmějoš, což lazujoš?

Awtor: Hartmut S. Leipner srjoda, 13. apryl 2016

Filip pak pśiběžecy słyšašo, až wón togo profeta Jezajasa lazowašo, a źašo: rozmějoš ty teke, což lazujoš? Wón pak źašo: kak mógu ja, gaž mnjo nicht tu drogu njewjeźo? A pšosašo Filipa, aby na wóz stupił a se k njomu sednuł. [Pósołske statki 8, 30] –

Jaden zastojnik z Etiopiskeje pśiźe do Jerusalema na nabóžny swěźeń. Pśi tej góźbje kśěšo něco zgóniś wó Bogu Israela, kenž dej byś ten „žywy Bog“. Ale z cełeju póbóžneju tradiciju njenamaka žedno wótegrono na swóje pšašanja.

Aby njepśišeł domoj z proznyma rukoma a bźez huswětlenja, kupi se pśi knigłowem bliźe pismowu rulu z pósołstwom profeta Jezaje. Sednu se na swój wóz a chopi cytaś. Ale ako cytašo, stawnje wěcej zacwiblowašo. Njehopśimje, wó kim profet groni: „Wón jo ako wójca k zarězanju wjeźony, a ako jagnje pśed swójim stśigarjom nime jo, tak njejo wón wótwórił swóje husta“ [Jezaja 53, 7].

Naraz stoj na kšomje drogi kradu cuzy cłowjek, kenž se na njogo hobrośijo: „Rozmějoš ty teke, což lazujoš?“ Drogowaŕ pšosy cuzbnika, aby se k njomu sednuł a jomu rozkładł, chto jo to Bóže jagnje.

artikel pógódnośiś
(0 )
Pšosym zalogujśo se, cośo-li komentar dodaś