Sobotu, 15.10.2016, zeger 17.00 smy se prědny raz pód motom „Serby raźi blabocu, ja tek něco groniś cu!“ na serbske SerBla-blido w Chóśebuzu zmakali. Dogromadu jo se 13 wósobow na zmakanju wobźěliło, pśi comž jo kužda starstwowa klasa zastupjona była. Nejmłodšy wobźělnik jo 7 lět stary był a jo ze swójim nanom, wobźělnikom kursa za zachopjeńkarjow, tam pśišeł. Gjarźe jo sebje nam w serbskej rěcy pśedstajił, jo za nas do 20 licył a jo samo pśisegnuł, až wumějo južo do 100 licyś. Malsnje su wšykne pśicynu teje zgromaźiny zrozměli. – Pókšacowane powědarje a zachopjeńkarje deje do rozgrona pśiś! Rowno naše zachopjeńkarje trjebaju góźby za liche powědanje. Wjele z nich jo swóje starosći k wěsći dało a jo groniło, až nikogo njamaju, kótaryž ma tak wjele sćerpnosći, jim pśisłuchaś, jich korigěrowaś a z nimi pśirodnje rozgranjaś. Te pśibytne z nazgónjenim a wjelgin dobrymi rěcnymi znaśami su zlubili, až wóstanu nam zwěrne a pśidu pśiduce raze teke zasej, aby ako ze zachopjeńkarjami tak teke z pókšacowanymi blabotaś mógali. Na kóńcu smy se na to dojadnali, až dej se take rědne SerBla-blido raz na mjasec wótměś.