Artikele pytaś

Pytaj!

Stare artikele

Archiw artikelow Archiw artikelow
Archiw artikelow: kwartal 4/2011
-
27.12.2011

Smjejśo se z nami!

Ako stary ceptaŕ na wuměńku zmakajom cesto něgajšnych wuknikow. Te su pśed wěcej ako 20 lětami pśede mnu na šulskej ławce sejźeli. A wót wšakich som teke južo jich źiśi wucył. [ dalej ]

-
27.12.2011

Su pśeśiwo wótbagrowanju Prožyma

Chóśebuz/Cottbus. Domowinska župa Dol­na Łužyca jo gano zjawiła swójo mě­njenje k brunicowemu planoju za wu­glowu jamu Wjelcej-połdnjo. K prěd­nemu: župa naglěda plany Vatten­falla pla Wjelceje (Welzow) ako załoženje noweje jamy, za kótarež jo trěbne separatne planowanje a nowa amtska procedura k pśizwólenju. [ dalej ]

-
27.12.2011

„Wir brauchen unbedingt jüngere Mitglieder“

Zumindest die Älteren werden sein Gesicht wieder erkennen, hat er sich doch trotz seiner gleich 67 Jahre (wurde am 22.12. 67) optisch so sehr nicht verändert. War er doch ab 1964 für rund 25 Jahre fester Bestandteil der Tanzkapellen, die an den Wochenenden die Säle von Drachhausen, Kolkwitz oder Turnow zur Freude insbesondere der Jugend bespielt haben. Und voller Leidenschaft immer mittendrin: Jürgen Gehre. [ dalej ]

-
20.12.2011

Dopomnjeńki na gódy 1947

Som šesć lět był a pśišeł do šule. Tšašna wójna jo mimo była a jo teke nam, kótarež hyšći njejsu tak wjele dožywili, rany nabiła. [ dalej ]

-
20.12.2011

Kolokwium – srědnosć pśez rany na dušy?

Kolokwiumy mógu byś take a wónake. Na tych jadnych zgónijoš pśedewšym to, což sy se južo pśecej myslił abo gor wěźeł. Na tych drugich pak móžo teke zazdaśim znata materija wordowaś pśipósłucharjam pódana tak, až wubuźijo intelektuelny njeměr w jich głowach, rozwalijo twardu murju pśiwuconosćow a lubo woplěwanych mysleńkow, pokažo staru wěc we ceło nowem swětłu. [ dalej ]

-
20.12.2011

Heimlichkeit vor der Weihnachtszeit

Leise tanzten die Schneeflocken auf die Erde. Hier und da stießen sie auf Wasser und zerschmolzen eins, zwei, drei, aber viel viel öfter fielen sie auf Wiesen, Felder und die Dächer der bescheidenen Bauernhäuschen. Es wurde Winter im Spreewald und so verwandelte sich dieses Stückchen Erde in ein weißes Bettlaken. [ dalej ]

-
20.12.2011

Stare a młode pśidu do rozgrona: na jawišću a slězy njogo

Chóśebuz/Cottbus. Wałtoru tyźeń su wukniki Dolnoserbskego gymnaziuma, kótarež graju wótpołdnja pó wucbje źiwadło (teater), pokazali zjawnje prědne wurězki nowego graśa Domino & Co, kótarež tuchylu pśigótuju. [ dalej ]

-
13.12.2011

Wót muskego chora do cerkwinego chora we jadnom stolěśu

Prjawoz/Fehrow. Dla swójich rědnych głosow maju Prjawoske hyšći źinsa swój chor. Pśed 100 lětami, 21. nowembra 1911, jo załožył ceptaŕ a měškaŕ Georg W. Merschenz muskecy chor. Ceptarja su krotko pó tom pśesajźili, chor jo se ale dalej wjadł. [ dalej ]

-
13.12.2011

Novellierungsentwurf des Sorbengesetzes liegt vor

Potsdam/Podstupim. Auf seiner 13. Sit­zung am Nikolaustag legte der Rat für sorbische/wendische Angelegenheiten beim Landtag Brandenburg seinen Ge­set­zent­wurf zum Gesetz zur Änderung des Gesetzes zur Ausgestaltung der Rech­te der Sorben(Wenden) im Land Bran­­­­­den­burg und weiterer Ge­setze vor. [ dalej ]

-
06.12.2011

Ochranojske gwězdy, kołac a druge wósebnosći adwenta

Adwent jo cas pśigótowanja na gódy, na pśichad Jezusa. Něga jo to był spótny cas (Fastenzeit). We tom casu su bydlenja a kupnice, města a jsy rědnje wupyšnjone a wobswětlone. K woblubowanej dekoraciji słušaju gwězdy. [ dalej ]

-
06.12.2011

Nabite rany njejsu hyšći zažyli

K běłym flakam historije serbskego ludu słuša mimo cwiblowanja cas socializma. Tu dosć młodu zajźonosć, kótaraž jo akle pśed 20 lětami ku kóńcoju šła, ma wjele luźi hyšći derje we spomnjeśu. Ale zda se, až wót historikarjow jo ten cas lěbda systematiski wobźěłany a pśeslěźony. [ dalej ]

-
06.12.2011

„Ideja jo dobra, ale pśed nami jo dłujka droga”

Dešno/Dissen. Wuběrk (Ausschuss) za serbske nastupnosći wokrejsa Sprjewja-Nysa jo wobradował w tudejšnem muzeju. Na wobradowanje su pśepšosyli Michaela Apela, powědarja iniciatiwy za demokratiski legitiměrowane zastupnistwo serbskego ludu, aby se wopóznali z argumentami luźi, kótarež su na iniciatiwje wobźělone. [ dalej ]

-
29.11.2011

Kartoffelmiete ganz modern

Alfred und Marie Petrick aus Rohne sitzen trotz Ruhestand wenig in der geheizten Stube. Im Gegenteil, im Herbst gibt es draußen noch viel zu tun. In ihrem Garten beschäftigen sie sich, und aus ihm versorgen sie sich größtenteils. [ dalej ]

-
29.11.2011

Wie könnte eine demokratisch legitimierte sorbische Volksvertretung – „Serbski sejmik“ aussehen?

Der Artikel 28 des Grundgesetzes fordert, dass in Deutschland das „Volk im Bund, in den Ländern, in den Kreisen und Gemeinden eine allgemein, frei, gleich, unmittelbar und geheim gewählte Vertretung haben muss“. Der Aufbau entsprechender Volksvertretungen muss nach allgemeinen demokratischen Prin­zipien erfolgen, die „da oben“ müssen von unten gewählt werden. [ dalej ]

-
29.11.2011

Stellungnahme der FORUMS NIEDERLAUSITZ zu den Beschlüssen des Stiftungsrates vom 30. 06.2011

Das FORUM NL hält an seiner Position der Festigung der institutionellen Struk­turen in der Niederlausitz und Schär­fung ihres Profils fest, und macht ­dies ausdrücklich öffentlich kenntlich, auch wenn die Erwartungshaltung – mehr Selb­ständigkeit den niedersorbi­schen In­stitutionen durch mehr Selbst­verwaltung – seinerzeit einigen Wirbel ausgelöst hat. [ dalej ]

-
29.11.2011

Młode woblico serbskego žywjenja

Chóśebuz/Cottbus. Jěźarnja Dolnoserb­skego gymnaziuma jo była sobotu wjacor połna – na tom wjacoru su swěśili 28. schadowanku w Dolnej Łužycy. W radnej licbje su pśišli absolwenty šule, zastupniki serbskego žywjenja, wucabniki a se wě wukniki tych staršych lětnikow na wjasoły a luštny wjacor z muziku a pisanym programom. [ dalej ]

-
29.11.2011

Reformy pśestarcone do nowego lěta

Chóśebuz/Cottbus. Rada Załožby za serb­ski lud jo stwórtk w klubowni Dol­no­serb­skego internata wobzamknuła etat załožby za lěto 2012 we wusokosći 17,1 miliona euro. Za spěchowanje serb­skeje kultury budu toś móc znowa hejgen tak wjele pjenjez wudaś ako lětosa. [ dalej ]

-
22.11.2011

Pismo na ministarku: Serbska wucba we tšachu

Chóśebuz–Podstupim/Cottbus–Potsdam. Wjednik Rěcnego centruma w měsće Měto Nowak, cłonk Serbskeje rady Angela Šurmanowa a wjednica facho­weje konference za šulski fach serb­ska rěc Anja Hötašowa su w pismje na bramborsku ministarku za kubłanje dr. Martinu Münchowu se wobskjaržyli, až situacija serbskeje cuzorěcneje wucby (tak pomjenjoneje B-wucby) w Dolnej Łužycy.... [ dalej ]

-
22.11.2011

Serbski mólaŕ jo se wrośił domoj

Chóśebuz/Cottbus. Wustajeńcu z 35 mól­bami mólarja Alfreda Janigka (1889-1968) w Serbskem muzeju móžośo sebje woglědaś hyšći až do 4. decembera. Su to jadnorazowe krajiny, měsćańske a wejsańske póglědy a portreje. [ dalej ]

-
22.11.2011

Wie weiter mit dem Domowina-Verlag?!

Bautzen/Budyšyn. Es hört sich erst einmal gut an. Ein Haus der sorbi­schen Sprache, in dem alle relevanten Institutionen vereint werden sollen, die mit der Förderung der sorbischen Spra­che direkt oder indirekt verbunden sind. [ dalej ]

-
15.11.2011

„Aby ‚Swětlaška’ mógali dalej swěśiś“

Chóśebuz/Cottbus. Tema Serbskego blida - „Móžo serbska źiśeca kupka w lichem casu žywa byś?“ jo wubuźiła srjodu tyźeń wjeliki zajm a diskusiju w Serbskem muzeju. Kuratorka a moderatorka wjacorka Christina Kliemowa jo kśěła tenraz to słowo daś tym, kenž zwenka šule ze źiśimi źěłaju a pśi tom woplěwaju serbsku rěc. „My wjele wótcakujomy. Ale wěmy scełego, kak wjele drobnego źěła na ramjenjoma jadneje wósoby lažy? Jo nam zewšym wědobne, až wša proca casy na žyźanej nitce wisy?“ Tak jo wóna wótwóriła rozgronowu rundu. [ dalej ]

-
15.11.2011

Chódota jo zagranjała brodajce

Turnow/Turnow. W tudejšnej kjarcmje Ka­stanienhof jo Šula za dolnoserbsku rěc a kulturu wugótowała spódobne wót­po­łudnjo pśi kafeju a mazańcu. Pśichwatali su luźe ze wšych rogow Dolneje Łužyce, źož se serbska rěc powěda. W programje jo wustupił mjazy drugim bur a roźony Turnowaŕ Berthold Pan (Pahn), mjaztym de­rje znaty dla lasneje guby a šposarskeje žyłki. [ dalej ]

-
15.11.2011

Mjazy statom a serbskim ludom

Pśed žednymi tyźenjami jo Załožba za serbski lud swěśiła swój 20. narodny źeń. Daś jo to dobra góźba, aby se spomnjeli jeje zachopjeńka; zespominali, kake nadawki jo zaprědka měła, kake zadory jo musała pśewinuś a reformy pśetraś; a se pšašali, źo załožba stoj źinsa a kake su jeje wuglědy za pśichodny cas. [ dalej ]

-
08.11.2011

Wucynk nimskeje rěcy na serbsku rěc: „Wšake dej se relatiwěrowaś“

Chóśebuz/Cottbus. Na kóńcu tyźenja pśed tśimi tyźenjami su sobuźěłaśerje Serbskego Instituta w měsće pśewjadli rěcywědnu konferencu na temu Wucynk nimskeje rěcy na gramatiski system sło­wjańskich rěcow. [ dalej ]

-
08.11.2011

Decentralne kubłanja maju swójo wopšawnjenje

Domowinska župa Dolna Łužyca kažo kupcynym pśedsedarstwam dwójcy wob lěto – raz w nalěśu, raz nazymu – na decentralne kubłanja. Nazymske šulowanja pśewjedu se we toś tom mjasecu. Casnik jo se rozgranjał z Haraldom Końcakom, zastupnym jadnarjom Domowiny a pśed­sedarjom Domowinskeje kupki w Turjeju. [ dalej ]

-
08.11.2011

Žeru tek šrot měšany z kulkami

Janšojce/Jänschwalde. Gusow dajo we tej gmejnje napšawdu wjele. Daloko pśez wejsańske granice znaty ako kubłaŕ jo Rainer Batram. [ dalej ]

-
02.11.2011

Ewangeliuma njedejali se sromaś

Janšojska wósada, do kótarejež teke słu­šaju jsy Drjejce, Móst, Groźišćo a Rado­wiza, jo była na 31. oktobrje gósćinarka woglědarjam serbskeje namše. [ dalej ]

-
02.11.2011

Dwě absolwentce DSG na titulnem wobrazu

W Ludowem nakładnistwje Domowina su se lětosa wujšli knigły „Wo der Wen­denkönig seine Schätze versteckt hat“. Na titulowem wobrazu stej k wiźenjeju Jenifer Dünnbierojc z Gór (nalěwo) a Sophie-Charlotte Merzojc z Depska. Wobej źowći matej pak teke dalšne zgromadnosći. [ dalej ]

-
02.11.2011

Das hat sich Steven verdient

Im Rahmen einer Festveranstaltung wurden im Oktober in Bautzen große Leistungen gewürdigt. Einer der Ausgezeichneten war Steven Jentsch, der Jugendchef des Cottbuser Ortsteils Sielow. Das Ehrenabzeichen der Domo­wina war der angemessene Lohn für jahrelanges Wirken im Interesse der sorbischen Kultur … [ dalej ]

-
25.10.2011

Die große Wendische Tagung

Am Ende ist unsere große Wendische Tagung dann doch friedlich verlaufen, wenn ich den kleinen Krach mit meiner Frau mal beiseite lasse. Im Vorfeld gab es ja jede Menge von Ängsten. Sepa­ra­tismus war noch das Mindeste, was man uns vorwarf. [ dalej ]

-
25.10.2011

Pśi zajtšnej šeriznej pśez łuki a spóromje Sprjewje na Majberk

„Wandruj z Nowym Casnikom“ – tak jo wa­bił naš serbski tyźenik. Wjedro jo teke pśiwabiło. Pótakem flink do dro­go­wan­skeju crjejowu a los! Smy se zmakali w busu do Žylowa, aby tam se dali na drogowanje. [ dalej ]

-
25.10.2011

Rědnosći města na wjele wobrazach

Zachadnu sobotu su se serbske a nimske lajske mólarki a mólarje z cełeje Dolneje Łužyce zmakali w Drjenowje, aby tam gromaźe wšake mólowali. [ dalej ]

-
18.10.2011

„Až to serbske jo k słyšanju!“

Dešno/Dissen. Wót 1. měrca jo Katharina Köhlerowa nowa Dešańska fararka. Wšake smy južo wó tej 42-lětnej žeńskej pisali. [ dalej ]

-
18.10.2011

Spenden für Dorfmuseum

Am 1. Mai 2011 öffnete der Heimat­ver­ein Döbbrick/Maiberg-Skadow erstmals die Türen seiner neu eingerichteten Hei­matstube für die Öffentlichkeit. Man hat sie in der „Alten Schule“ in Skadow untergebracht. [ dalej ]

-
18.10.2011

Horror a krimi na dolnoserbski

Prjawoz/Fehrow. Sobotu w Lukasojc kjarc­mje jo Ludowe nakładnistwo Do­mo­­wina pśewjadło literarnu kjarmušu. Gósći kjarmuše su słyšali wurězki z knigłow, kótarež su lětosa w serbskem nakładnistwje wujšli. [ dalej ]

-
11.10.2011

„Cytajśo Pratyju, wóna jo wjelgin pisana“

Móst/Heinersbrück. Wóno słuša k dobrej tradiciji, až premjera Pratyje za nowe lěto pśewjeźo se we tej jsy, kótaruž redakcija togo serbskego kalendarja jo wuzwóliła ako „titelnu wjas“. Pratyja za lěto 2012 jo pósćona Móstoju, a togodla jo Ludo­we nakładnistwo Domowina kazało stwórtk do tudejšneje kjarcmy Burska śpa na spódobny lazowarski wjacork z awtorami Pratyje. [ dalej ]

-
11.10.2011

Ein Mann der zivilen Ungehorsamkeit

Vergangene Woche Mittwoch, am späten Nachmittag, geht in Horno/Rogow die Sirene. Im und vor dem Feuerwehrhaus herrscht reges Leben. Eine Gruppe in alten historischen Feuerwehruniformen macht sich an der aus dem Jahr 1925 stam­men­den alten fahrbaren Handspritze zu schaffen. [ dalej ]

-
11.10.2011

„Pótrjeby wuslěźiś”

Budyšyn/Bautzen. W slědnem Casniku smy wózjawili interview z Mětom Bena­dom, kótaryž jo wótněnta stawny kontaktowy partnaŕ Serbskego ludowego ansambla za Dolnu Łužycu. Jaden z jogo nadakow buźo sobuźěło za muzikowu akademiju, kótaruž ansambel rowno natwarja. [ dalej ]

-
11.10.2011

Basnikarje su wucesćili Kiliana a serbsku rěc

Depsk/Döbbrick. Tudejšna Samostatna ewangelsko-lutherska cerkwja jo do­tych­­měst lěbda do swětła zjawnosći stu­piła ako centrum serbskeje kultury, lěcrownož jeje załoženje jo se stało we casu, źož Depsk jo był hyšći cysto serb­ska wjas. [ dalej ]

-
05.10.2011

Bórkowarje su nejlěpše na Superkokośe

Chto buźo nowy Superkral? A źo buźomy znowa ten mjaztym tradicionelny Superkokot swě­­śiś? To stej byłej głownej pšašani w pśed­­pólu lětosnego Superkokota na slěd­nem septemberskem kóńcu tyźenja w Jan­šojcach. [ dalej ]

-
05.10.2011

Zum „serbski sejmik“ viele Bedenken

Spremberg/Grodk. Nun hat die Dis­kussion zu den vorgeschlagenen Struk­tur­veränderungen in den sorbischen Institutionen und in der Domowina auch den Ausschuss für sorbische/wendische Angelegenheiten beim Kreistag des Landkreises Spree-Neiße erreicht. [ dalej ]

-
05.10.2011

Echter Hahn macht echt kreativ

Hahnschlagen, Kreistanz, Eierlauf – alles Rituale des „Kokot“. Auch die Schü­ler des Niedersorbischen Gym­na­siums Cottbus vergaßen keines davon. Am 16. September wurde dieser Brauch wie jedes Jahr schulintern gefeiert. Doch die neuartige Organisation sorgte für Überraschungen. [ dalej ]

-
05.10.2011

Wandruj z Nowym Casnikom! Ze Žylowa do Hochoze...

Naša redakcija a Šula za dolnoserbsku rěc a kulturu pśepšosujotej Was wutšobnje na nazymske wandrowa­nje z Nowym Casnikom. Sobotu, 15. oktober, comy gnaś niźi 13 km pó kšajźnych sćažkach a drožkach wót Žylowa do Hochoze – pśez gólki, łuki a pastwy. [ dalej ]

-
-